Právo na pôžitok

Autor: Stanislava Gajdošová | 29.4.2012 o 22:46 | (upravené 10.5.2012 o 10:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  128x

Ešte na vysokej škole sme so spolužiakmi trochu namyslene vymysleli pojem „tretí svet“. Prvým svetom boli všetci ostatní vysokoškoláci a ich rodiny, mestskí, scestovaní, teoreticky aj sčítaní - s ktorými sme sa dennodenne stretávali. Druhým boli známi našich známych, zapadajúci do približne tých istých kategórií. Tretí svet boli pre nás ľudia, ktorých sme videli a počuli, no stáli mimo našej bežnej sociálnej siete: chalani v teplákových súpravách so zlatými reťazami na krku, voliči HZDS, DJ z dedinskej disco, slečny s nepravou kabelkou "Luis Vuitton".

Za všetko môže tretí svet

Ozačenie tretí svet sme používali na hodnotenie toho, či niekto je alebo nie je "cool" a "in" v našom svete. Od vysokej školy je ďaleko, no myslím že doteraz ho nevedome – zjavne povýšenecky - využívam na vysvetľovanie jednotlivých spoločenských fenoménov, ktoré sa ľahko zhodia na neznámeho vinníka. Tretiemu svetu pripisujem neúspechy pravice vo voľbách, vznik desiatok nákupných centier a novej kultúry „v nedeľu do Auparku“, nedostatok kvalitných filmov v kinách, televízne programy „Farmár hľadá ženu“.

Tretí svet sa približuje

Dalo mi dosť práce priznať si, že som našla seba samu v článku o ľuďoch tretieho sveta, v dámskom časopise z kaderníctva. Opisovali v ňom nový typ spoločenskej schizofrénie, keď mladá žena dokáže žiť na treske s rožkami, aby potom minula na topánky a oblečenie drvivú väčšinu výplaty. Keď rodičia, ktorí fajčia najlacnejšie Petry a zbierajú Tesco kupóny, kúpia dieťaťu na Vianoce tablet na splátky. Keď mladý muž jazdí na čierno, lebo lístok na MHD je drahý, no nemá problém minúť za večer s kamošmi v podniku niekoľko sto EUR. A s väčšími či menšími obmenami mám takúto nerovnováhu vo svojom vlastnom finančnom hospodárení aj ja - a možno aj vy.

Zaslúžený luxus

Článok končil lakonicky: „Cesty von z toho niet a prečo aj? Hlavne že si uvedomujeme, aké sme, ako a prečo míňame“. Prinútil ma však, po dlhšom zamyslení, prísť s nasledujúcou ironickou tézou: novým právom 21. storočia, len kúsok nižšie v zozname pod právom na život, bývanie a vzdelanie, je právo na pôžitok. Pôžitok je naša nová mantra, optikou pôžitku pripisujeme veciam ich hodnotu, dôležitosť. Čím väčší pôžitok, tým lepšie, tým viac peňazí som ochotný vynaložiť. Viac ako billboardy s polonahými slečnami, ktoré pomôžu predať hocičo, ma preto poburujú nové marketingové výzvy „doprajte si zaslúžený luxus“, „užívaj dnes, splácaj zajtra“, či „zaži hriešne dobré nákupy“.

Zvýšená životná úroveň, štátom garantované istoty, dostupné tovary, lenivosť a laxnosť v hodnotách, to všetko pekne poháňa našu nenažranosť. Právo na pôžitok si privlastňuje a napĺňa rovnako vrcholový manažér, ako predavač. Nezriadená túžba po slasti je zjavne spoločná všetkým trom svetom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?