Počas vysokej školy si ma dlho doberali za otázku, ktorá mi raz vykĺzla pri pohľade na dedinskú vlakovú stanicu: „Musia byť nad každou traťou natiahnuté drôty?“ Nikdy som si totiž neuvedomila, odkiaľ zdroj energie pre dnešné elektrické vlaky pochádza, so železnicou som si vždy spájala len koľajnice – hore som sa akosi nikdy poriadne nepozrela. Až teraz zisťujem, ako sa mi toto poznanie zíde.
Ešte na vysokej škole sme so spolužiakmi trochu namyslene vymysleli pojem „tretí svet“. Prvým svetom boli všetci ostatní vysokoškoláci a ich rodiny, mestskí, scestovaní, teoreticky aj sčítaní - s ktorými sme sa dennodenne stretávali. Druhým boli známi našich známych, zapadajúci do približne tých istých kategórií. Tretí svet boli pre nás ľudia, ktorých sme videli a počuli, no stáli mimo našej bežnej sociálnej siete: chalani v teplákových súpravách so zlatými reťazami na krku, voliči HZDS, DJ z dedinskej disco, slečny s nepravou kabelkou "Luis Vuitton".
Príčiny dnešnej hospodárskej krízy sa pripisujú komplexnej zmesi rôznych ekonomických javov. Čo ak nás ale do krízy doviedla prastará, všetkým dobre známa, jedna sedmina hlavných hriechov: lenivosť?
